Rozhovor s Mattom pre časopis Rolling Stone: "DVD z Ríma završuje našu cestu hore nohami" 1. časť

19. prosince 2013 v 13:38 | albionlady |  Interviews - Matt
Ľudia, ktorí trvajú na tom, že rock je už mŕtvy, si očividne veľmi nevšímajú MUSE. Za posledné dva desaťročia sa toto silné progresívne britské trio dostalo z malých klubov v okolí Londýna na vypredané štadióny po celom svete. V Európe sú známou a obrovskou kapelou už od začiatku 21. storočia, ale Ameriku sa im podarilo podmaniť až po piatich štúdiových albumoch a koncertoch s U2. Z ich posledného albumu The 2nd Law sa v prvý týždeň predalo 101 000 kópií a minulý rok odohrali zatiaľ svoje najväčšie koncerty.
Európske turné zavŕšili pred 60 000 fanúšikmi v Ríme, kde za natáčania HD kamier odohrali 20 pesničiek, ktoré mapovali ich kariéru. Výsledok, DVD Live at Rome Olympic Stadium, vyšiel na CD a DVD/Blu Ray 2.12.2013.

Rolling Stone sa porozprával s frontmanom Mattom Bellamym o novom živom albume, o prerazení v Amerike a o tom, prečo nasledujúci album Muse bude pravdepodobne "návratom ku koreňom."

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli natočiť práve koncert v Ríme?


Nikdy predtým sme v Ríme neodohrali koncert vo väčších priestoroch než v nejakom veľkom divadle, takže sme sa veľmi tešili, že sa na nás teraz prídu pozrieť všetci fanúšikovia z juhu Talianska a podobne. Vedeli sme, že väčšina z divákov nás nevidela už najmenej 10 rokov. Taktiež šlo o olympijsky štadión - na podobnom štadióne sme mali v roku 2011 koncert spolu s Rage Against the Machine v LA. Ten koncert bol úžasný. Olympijske štadióny sú iné v tom, že musia byť úplne otvorené, aj nad hľadiskom, takže sú v tvare misky. Diváci nie sú tak vysoko, ako keď sme na futbalových štadiónoch, kde sú bariéry a pod.

Koncertný album sme nevydali už od The Resistance, takže som chcel, aby tento film zachytil najlepšie momenty z našich posledných dvoch dosiek, ale taktiež aby zachytil zopár extrémov z toho, čo robíme po celý čas, pretože v budúcnosti sa chceme pohnúť iným smerom.

matt

Na aké extrémy narážate?
Ide o extrémy pre nás, záleží na tom, z akého uhla sa na veci pozeráte vy. Pre nás sú extrémy to, ako experimentujeme s elektronickou hudbou a jemnejšou tvárou našej kapely a to, ako sa začíname spájať s obecenstvom. Myslím si, že v Ríme skutočne ukazujeme také spájanie sa s divákmi, ktoré sme predtým nerobili: doslova ideme až k nim a dotýkame sa ich, chytáme sa ich. Taktiež sme si vybrali skladby bez poriadnych heavy-progresívnych vypaľovačiek ako sú Stockholm Syndrome, či Butterflies and Hurricanes. Oni budú súčasťou toho, na čo sa chystáme v budúcnosti, a chceli sme zachytiť isté elementy, ktoré sa úplne líšia od nášho posledného koncertného albumu, ktorý sme natáčali vo Wembley a bol viac prog-rockový.

Cítite väčší nátlak, keď ste na pódiu a viete, že okolo vás je plno kamier?
Hej. Je ťažké vyhnúť sa pocitu silnejšieho nátlaku. Väčšina kapiel, napr. U2 a tak, si na filmovanie vyberie halu, kde hrajú dve alebo viac nocí. Robia to preto, lebo si tak zvykajú na všetky kamery a menej riskujú. Ak sa niečo pokazí v prvý večer, na ďalší to už vyjde. Na nás bol rozhodne väčší nátlak, pretože sme celý koncert natočili v jeden večer. Muselo nám všetko vyjsť. Nemohli sme sa len tak poflakovať. Ale akonáhle vyjdete na pódium a cítite váhu, zvuk a energiu 60 000 ľudí, najmä v Ríme, dostane vás to. Na kamery veľmi rýchlo zabudnete.

Byť frontmanom na turné po štadiónoch nie je jednoduché. Hráte naraz pre také množstvo ľudí, ktorí sa zmestia na 4 basketbalové ihriská a väčšina divákov je od vás neuveriteľne ďaleko.
Musíte mať silný žalúdok a chuť riskovať. Hrať na štadióne nie je pre každého, pretože tu ide o gambling, veľkú vec. Musíte dať do toho všetko. Nemôžete to vzdať. Postavili sme obrovské pódium, ktoré predstavuje veľkú priemyselnú jadrovú elektráreň. Všetko sme si to urobili sami, a to všetko musíte spraviť predtým, než začnete predávať lístky.
Veľa našich skladieb má momenty hlučného skandovania a výkrikov, takmer ako v nejakom sprievode alebo v nejakej vzbure. Sú to momenty, keď sa ľudia cítia byť súčasťou hudby. Skandovanie, krik, dvíhanie pästí, a tak ďalej. Nie je to len o nás, o kapele. Je to o všetkých nás, čo robíme čosi spolu.

Čoskoro zamierite do Austrálie. Potom s turné končíte, alebo pridáte ešte nejaké dátumy na koncerty?
Nie, tam sa turné končí. Vlastne budúci rok možno odohráme na jednom festivale v USA a možno na jednom v Európe. To bude všetko. Na budúci rok budeme mať možno dva koncerty, ale čo sa týka turné so všetkou jeho produkciou a tak, s tým v podstate končíme v decembri.

koniec 1. časti, 2. časť tu
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama