Matt o Chrisových pesničkách, o orchestre, fanatikoch a psychopatoch - 1. časť

23. července 2013 v 18:39 | albionlady |  Interviews - Matt
Nový rozhovor s naším Mattom, ktorý bol trošku pod parou :D. Ale snažila som sa vety dať dokopy tak, aby dávali aspoň trochu zmysel, aj keď niekedy sa opakujú (verte mi, opakujú sa menej, ako v angličtine) :D.

18.07.2013 - Matt Bellamy vlastne nikdy nechcel byť spevákom. Teraz je frontmanom jednej z najväčších rockových kapiel sveta, MUSE. Po šiestich úspešných albumoch a hŕstke cien môže byť Matt so svojím rozhodnutím spokojný. Najnovší počin tohto britského tria je album The 2nd Law, v ktorom posunuli svoje hranice a prichystali pár prekvapení, vrátane skladby inšpirovanej kráľom dubstepu, Skrillexom. S Mattom Bellamym sme sa porozprávali o všetkom: od nadchádzajúceho turné po Austrálii, cez vcítenie sa do iných ľudí, až po to, ako môžu pyramídy zachrániť svet.


Od vydania The 2nd Law ubehlo už 10 mesiacov. Ako vnímaš súčasné turné v porovaní s turné k The Resistance, či Black Holes and Revelations?

Je skvelé. Tento album znie naživo lepšie ako posledných pár albumov - má rozhodne oveľa živšie skladby. Toto turné zatiaľ prebieha úžasne, je oveľa abstraktnejšie a prehrávame na ňom veľa parádnych videí. V Európe sme odohrali ozaj obrovské koncerty, na ktorých bola riadna zábava a dodali nám množstvo nápadov na to, ako našu šou ešte zlepšiť. Turné vyzrelo a je iné, ako bolo na začiatku - teraz je to kultivovaná abstraktná šou. Sranda!

Ako si sa cítil, keď mikrofón pri skladbách Save Me a Liquid State prevzal Chris? Devätnásť rokov si bol hlavným spevákom ty...

(Smeje sa) Už bolo načase! Keď sme s kapelou začínali, chcel som byť len gitaristom a zohnať nejakého speváka. Mali sme asi 15 a šaškovali sme. Do kapely som sa dostal ako 14-ročný, hral som na gitaru a Dom bol za bicími. Ďalší týpek spieval a ešte jeden hral na basgitaru, a mysleli sme si, že to tak aj ostane - že budeme štvorčlenná kapela. Pochádzame však z veľmi malého mesta a nikto v ňom nevedel spievať. Takže ja som doslova začal spievať automaticky, len preto, že nikto v okolí to nevedel. Potom sa k nám pridal Chris, ktorý spieval zadné vokály, takže teraz, keď spieva iba on, užívam si to. Cítim sa, že si môžem slobodne hrať svoje na gitare, tak ako kedysi.


Čo je pre teba vzrušujúcejšie: keď si ako tínedžer písal pesničky v babkinom suteréne, alebo keď teraz skladáš v štúdiu s orchestrom a spolupracovníkmi?


Je skvelé, keď sa môžeš baviť so všetkými novými nástrojmi a súpravami. Zahráš si a titleš sa so všetkou tou technológiou - to som vždy miloval a to sme vlastne robili na našich posledných albumoch. Prenikli sme do používania elektroniky, veľkých orchestrov a tak. Možno o rok, keď už budeme spolu 20 rokov, opustíme všetky tieto veci a vrátime sa späť k základom. Ako som povedal, je úžasné, že sme sa pri posledných albumoch naučili veľa o výdobytkoch dnešnej doby. V tomto sme maniaci, radi sa babreme s takýmito vecičkami. A keďže sme si posledné dosky produkovali sami, naučili sme sa niečo aj o produkcii a je super, že vieme používať všetky možné súpravy a zázraky. Keď pracuješ s obrovským orchestrom, pohltí ťa to. Pre muzikanta je obrovský kompliment, keď taká obrovská skupina hudobníkov jednoducho príde a interpretuje tvoju hudbu.

Tvoje texty a tvoj hlas sa od pesničky k pesničke menia v závislosti od toho, akú postavu zobrazuješ. Zvykneš si pomocou zmeny hlasu vytvárať rozličné charaktery?

Posledný album rozpráva zväčša o mojich osobných životných skúsenostiach. Na predošlom albume som sa v pesničke Resistance vcítil do postavy Winstona Smitha z knihy 1984. On sa zamiluje do jednej ženskej a majú spolu pomer, o ktorom nik nevie. Skúšal som si to predstaviť. Takisto som vždy bol fanúšikom Toma Waitsa - on je úžasný tvorca charakterov. Ak mám byť úprimný, nikdy som sa nepovažoval za textára, ale myslím, že sem-tam sa objavia pesničky, na ktorých som sa snažiť uvažovať, aké by bolo, keby som bol niekým iným. Je zaujímavé písať z tejto perspektívy, ale zastávam názor, že veľa pesničiek, ktoré prežijú skúšku časom, sú tie o vlastných životných skúsenostiach.

Čo myslíš, koho by bolo zaujímavé hlasom napodobnovať alebo vytvoriť?

(Smeje sa) To je dobrá otázka... asi sériového vraha alebo tak. Je to trochu temné, že? Alebo možno náboženského fanatického maniaka, či divných ľudí. Zaujímam sa o ľudí, ktorí sú fanatikmi. Bolo by zaujímavé spievať z ich perspektívy, neviem prečo, proste sa mi to páči. Pápež alebo nejaký pošahaný blázon, ktorý chce všetkých odpáliť. To je pekná predstava, niežeby som si nejako spájal pápeža s... prepáčte, trochu som si vypil. Napodobňoval by som fanatikov vo všeobecnosti.

Vlastne v skladbe Animals som sa dostal do mysle fanatického biznismena. Začal som sledovať Bloomberg a všetky tie obchodné kanály a začal som rozmýšľať, o čo tam ide, o čom to celé je? Začal som sa zaoberať akciami a cennými papiermi, prémiovým opčným obchodom, kúpou a predajom a tým bizarným trhom, ktorí si ľudia vytvorili, aby mohli hrať hazardne, alebo hrať komplikované verzie pokru. V pesničke Animals som sa vžil do kože fanatického obchodníka, ktorý hľadí len na seba.

Myslím si, že psychopati vo všeobecnosti sú zaujímavou témou. Hovorí sa, že 1-2 percentá svetovej populácie sú psychopati. Nemajú žiaden súcit, pre nikoho, pre nič. To všetko ma fascinuje. Zobrazenie takejto postavy by šlo dokopy s obrovským riffom. Neviem, o čom hovorím.

Pokračovanie čoskoro! Dozvieme sa niečo nové o pyramídach! Poznáte Mattovu teóriu o tom, na čo pôvodne slúžili? :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mishel Mishel | Web | 23. července 2013 v 18:49 | Reagovat

je bezva :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama