MUSE - Classic Rock 01

5. ledna 2013 v 11:26 | albionlady |  Interviews - MUSE

MEDZIHVIEZDNY RÝCHLOBEH


Traja britskí milovníci konšpirácii nesú pochodeň štadiónového rocku do roku 2013. Vojdite do zvláštneho sveta MUSE...

"Nemôžem uveriť, že som to práve urobil," smeje sa Matt Bellamy a trocha nechápavo krúti hlavou. Vlastne hovorí sám so sebou, až na to, že každé jeho slovo hltá vypredaná O2 Aréna prepchaná fanatickými fanúšikmi Muse. To, čo práve urobil bolo, že zaspieval pesničku bez gitary, jeho ochrannej prikrývky (čo sa nestáva často), a dal to ako poriadny rockový mesiáš: padal na kolená, váľal sa po pódiu, vrieskal vo falzete. A ak ho sprevádza verná burácajúca gitara, dáva to ešte viac. Aby sme boli spravodliví, oporou mu je nápadná scéna. Môže pózovať na kruhovom móle ovešanom radmi obrazoviek, ktoré nás bombardujú socio-politickými i humornými obrazmi. Ako šou pokračuje, obrazovky postupne vytvárajú obrovskú prevrátenú pyramídu, ktorá kapelu obklopí a pohltí, a potom sa z nej heroicky dostanú. Muse sú očividne nezastaviteľní.


V zákulisí, niekoľko minút predtým, než bude kapela pokračovať, mi basgitarista Chris Wolstenholme vraví: "Nie je to len také pódium. Je úplne úžasné."
Mávate na pódiu trému?
"Ak vás neznervózni 18 000 ľudí, znamená to, že vám na tom nezáleží. Mali by ste byť nervózni. Ste nažive."

Muse rozhodne nažive sú a momentálne žijú svoj sen. Ako jedna z najväčších britských kapiel vedú so svojím šiestym albumom The 2nd Law. Dalo by sa tvrdiť, že sú jednou z najžiadanejších kapiel na svete, alebo aspoň o tento titul bojujú. Ako sa to stalo? Ako sa traja priemerní chalani z Teignmouthu, čo boli len ďalšími adeptmi garage-grungeu dostali až k písaniu šialených olympijskych hymien, k zaplneniu štadiónov a hál na celom svete, k predaniu 15 miliónov albumov, k deťom s hollywoodskymi hviezdami, k tomu, že ich oslavujú ako nových Queen a všade zasypujú cenami? Čo je to za šialenstvo? "Dovolia, aby ich šialenstvo bolo vidieť," povedal Brian May. "A to je vždy dobré."

Tento stratosférický vzostup nezískali tým, že sa snažili zapadnúť, ale tým, že boli čoraz neobyčajnejšími a absurdnejšími; s albumami, ktoré rozoberajú orwellovskú dystopiu, revolúcie, mimozemšťanov, termodynamiku a čierne diery; s hudbou, ktorá mieša ohlušujúce riffy, elektro-funk a neo-klasické symfónie; a s koncertami, ktoré len tak mimochodom podhodia pár satelitov, obrovské gule, symbolické explózie a pohltia všetky vaše zmysly.


Ukazujú aj svoj zmysel pre humor, akoby nám dávali najavo, že sú si vedomí toho, že to už možno ohromne preháňajú, ale ako by povedal Freddie Mercury, o to ide. Chcú vidieť, čo všetko im prejde. V dobe plnej zameniteľných a nevýrazných kapiel, ktoré mrmlú a hľadia do zeme zo strachu, že by ich obvinili z prepiatosti a namyslenosti, Muse drzo smerujú vyššie, chcú na seba upozorniť, priklincovať vás k stene. V mnohom sú modernou tvárou klasického rocku, nesú pochodeň, ktorá horela za Hendrixa, Zeppelin, Yes a Pink Floyd. Aj keď ich samotných najskôr ovplyvnili Nirvana, Sonic Youth a Rage Against the Machine, radi sa zhostia tejto úlohy.

"Jasné," súhlasí Matt Bellamy. "Vždy sme mali radi Zeppelin, Queen, The Beatles. Jimi Hendrix bol môj prvý obľúbený gitarista. Keď sme dospievali, obzerali sme sa za kapelami, ktoré boli skvelé naživo: Nirvana, Rage Against the Machine mali obrovskú energiu, emócie a drámu. Potom v polovici 90. rokov sa to všetko upokojilo, zjemnilo. Keď sme vyšli na pódium my, vždy sme chceli dať do toho všetko."


Druhá časť už čoskoro! :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama